Pred vami sedia dvaja zdrvení ľudia: otec a matka, ktorí sa boja o svoju dcéru. Bez toho, aby ste im položili otázku, začnú sami opisovať svoj problém.
„Rebecca bola vždy zdravé dieťa. Moje tehotenstvo bolo bezproblémové, vždy sa vyvíjala v súlade s vekovými normami,“ hovorí Rebeccina matka pri vstupnom vyšetrení. Otec súhlasne prikývne a pokračuje v rozprávaní, aby manželke uľahčil ťažkú situáciu:
„Rebecca sa rýchlo naučila hovoriť a počítať. Veľa času trávila čítaním kníh. Od prírody bola plachá, ťažko si hľadala priateľov, vyhýbala sa hlučnej spoločnosti a večierkom,“ hovorí jej otec.
Podľa oboch rodičov sa v škole vždy dobre učila. Pred dvoma rokmi úspešne nastúpila na univerzitu a študuje odbor kultúrne štúdiá. Prvý rok absolvovala bez problémov. Potom však prišla zmena.
Počas jesenného semestra druhého ročníka sa jej psychický stav bez zjavnej príčiny zhoršil.
„Prestala dbať o svoj vzhľad, začala chodiť poza školu, prestala komunikovať s tými niekoľkými priateľmi, ktorých mala, a väčšinu času trávila zatvorená vo svojej izbe,“ hovorí otec.
Matka je rozrušená, trasie sa jej hlas. „Počas komunikácie s nami začala z času na čas hovoriť zvláštne veci, ktoré nedávali žiaden zmysel. Prestali sme jej rozumieť,“ šepká matka.
„Ešte desivejšie boli situácie, keď sa zdalo, že hovorí s niekým neviditeľným alebo počúva niečo, čo sme my nepočuli,“ dodáva otec. Ako najhorší prípad opisuje situácie, keď Rebecca prepadá bezdôvodným záchvatom smiechu.
Dobre, chápem.
Prípad tohto virtuálneho pacienta bol vytvorený na základe klinickej praxe mimo EÚ, môže preto zahŕňať praktiky neschválené v EÚ (napr. neschválené použitie schváleného lieku).
Súhlasím s prehrávaním prípadu tohto virtuálneho pacienta a vyhlasujem, že z prípadu nebudem vyvádzať žiadne dôsledky pre svoju vlastnú ani žiadnu inú prax.