Šestnásťročný Kolumbijčan stratený v Španielsku
Prvé stretnutie s pacientom
„Toto je Viktor, náš syn, pán doktor,“ povedia rodičia a postrčia chlapca do dverí ordinácie.
Pred vami stojí stredne vysoký štíhly chlapec. Na tvári má nepravidelne zastrihnuté fúzy a mastné neupravené vlasy mu nedbalo padajú do tváre. Zdá sa, že sa v posledných dňoch ani neprezlieka do čistého oblečenia.
Viktor veľmi nekomunikuje, neustále sa pozerá do zeme. Slova sa ujmú rodičia.
„Pochádzame z Kolumbie, Viktor je náš najstarší syn, od jeho narodenia žijeme v Španielsku. Máme ďalšie tri deti,“ vysvetľuje Viktorova matka.
Na otázku, kedy si začali všímať zmeny vo Viktorovom správaní, odpovedali otec aj matka takmer zhodne. „Bolo to asi pred pol rokom, za posledné tri týždne sa však problémy výrazne zhoršili.“
„Začal sa správať divne. Zavrel sa v izbe, vyhýbal sa kontaktu s rodinou a odmietal jesť, čo manželka uvarila. Jediné jedlo, ktoré bol ochotný zjesť, boli hotové jedlá zo supermarketu v zatvorených obaloch. Trvá to už pol roka, ale teraz je to oveľa intenzívnejšie,“ hovorí otec. „Bol som naňho nahnevaný, myslel som si, že je to len pubertálny vzdor,“ dodáva.
„Čudné správanie sa stále stupňovalo. Stále niečo hľadal vo svojej izbe, ale nepovedal nám čo. A keď odchádzal z izby, stále sa otáčal cez plece a obzeral sa,“ hovorí rozrušene matka.
Dobre, chápem.
Prípad tohto virtuálneho pacienta bol vytvorený na základe klinickej praxe mimo EÚ, môže preto zahŕňať praktiky neschválené v EÚ (napr. neschválené použitie schváleného lieku).
Súhlasím s prehrávaním prípadu tohto virtuálneho pacienta a vyhlasujem, že z prípadu nebudem vyvádzať žiadne dôsledky pre svoju vlastnú ani žiadnu inú prax.